Google+

Priority ZHR SR 2016-2020

Cestovný ruch je náročná podnikateľská aktivita a je najefektívnejším spôsobom zhodnotenia krásy krajiny, jej histórie, kultúry, schopnosti ľudí, ich vedeckých a športových výsledkov. Cestovný ruch na Slovensku spolu s nadväzujúcimi službami je treťou najväčšou socioekonomickou aktivitou. Vytvára pracovné príležitosti na miestach, kde nie sú iné pracovné príležitosti, a preto prispieva k celkovému rozvoju a prosperite regiónov. 

Je jedným z mála odvetví, ktoré dokážu vytvárať pracovné príležitosti aj v obdobiach krízy. Je významným prvozamestnávateľom a samozamestnávateľom, vytvára pracovné príležitosti
pre mladých ľudí, ale aj pre ľudí s nízkou kvalifikáciou či bez nej. Cestovný ruch je charakteristický predovšetkým mikro a malými podnikmi, ktorým chýba primeraná pozornosť zo strany vlády, štátnej správy a samospráv.

Porovnanie vybraných štatistických údajov výkonov a prac. príležitostí v EU vs Slovensko

  • Cestovný ruch na Slovensku sa podieľa 2,9% na tvorbe HDP. Odvetvia cestovného ruchu vytvorili v roku 2012 spolu takmer 368 tisíc pracovných miest a podieľajú sa takmer 40 % na exporte služieb.
  • Viac ako 90% podnikov sú mikro a malé podniky zamestnávajúce menej ako 10 osôb.
  • Z celkového počtu zamestnancov v hotelierstve a v pohostinstve je 20% zamestnancov do 25 rokov.

Cestovný ruch je prierezovým odvetvím. Svojimi zákonmi a vyhláškami ho riadia všetky rezorty, čo spôsobuje neprehľadnosť v predpisoch a tiež nekoncepčnosť riadenia. Mnohé opatrenia smerujúce k úprave podnikateľského prostredia pôsobia pre podnikanie v cestovnom ruchu kontraproduktívne. Zväz hotelov a reštaurácií SR ako zakladajúci člen Zväzu cestovného ruchu SR navrhuje 9 priorít, na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského cestovného ruchu, čím sa vytvoria nové pracovné miesta pre mladých ľudí a zabezpečí ďalší rozvoj regiónov na Slovensku.

9 priorít ZHR SR pre obdobie 2016 - 2020:
 

1. Zníženie administratívnej záťaže

Vysoký počet zákonov, vyhlášok, noriem a ďalších opatrení z dielne slovenského parlamentu ale aj EP predstavujú neúmernú záťaž a reguláciu predovšetkým pre mikro a malé podniky. Podniky v službách cestovného ruchu nie sú schopné absorbovať všetky zmeny a prijímané opatrenia a sú tak ľahkým terčom pri kontrolách dodržiavania často nezmyselných a byrokratických opatrení, z čoho plynú často finančné a iné sankcie znemožňujúce rozvoj týchto podnikov. Zníženie administratívnej záťaže je kľúčové pre zabezpečenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu.

2. Zvýšenie podpory a efektívnosti prezentácie Slovenska ako cieľovej destinácie

Slovensko ako cieľová destinácia pre zahraničných turistov zaostáva za rastúcim trendom prevládajúcim v celej Európe. Naše zdrojové trhy predstavujú zároveň našu konkurenciu. Slovensko čerpalo v období od 2008 do 2015 finančné prostriedky z európskych fondov prostredníctvom SACR na prezentáciou Slovenska v zahraničí. Od roku 2016 nebude mať SACR k dispozícií tieto zdroje a prezentácia Slovenska tak bude výlučne financovaná z prostriedkov ŠR. Doterajšie skúsenosti poukazujú predovšetkým na nedostatok finančných zdrojov a nedostatočnú efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov na prezentáciou. Zabezpečenie dostatočných zdrojov financovania zo ŠR a vyššia efektívnosť vynaložených prostriedkoch
na prezentáciu Slovenska v zahraničí zabezpečí zvýšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu a tým aj návratnosť vynaložených prostriedkov

3. Aktívna podpora domáceho cestovného ruchu

Domáci cestovný ruch je základným pilierom každej krajiny s rozvinutým cestovným ruchom. Vývoj cestovného ruchu v období počas krízových rokov jednoznačne poukazuje na nevyhnutnosť podpory domáceho cestovného ruchu. Návrhy nástrojov na podporu domáceho cestovného ruchu ležia na stoloch kompetentných ministerstiev od roku 2003. Žiaľ, do roku 2015 nebolo prijaté žiadne systematické opatrenie, ktoré by sa dotýkalo podpory domáceho cestovného ruchu. Mnohé európske krajiny, v ktorých je podiel prínosu cestovného ruchu na HDP podstatne vyšší ako v SR, zaviedli a neustále inovujú podporné nástroje pre podnikanie v cestovnom ruchu a rastu zamestnanosti, predovšetkým mladých ľudí. Absencia podpory domáceho CR spôsobuje rapídny pokles konkurencieschopnosti slovenského cestovného ruchu. Zavedenie aktívnej podpory domáceho cestovného ruchu povedie k zvyšovaniu obratov, rozvoju služieb, zvýšeniu zamestnanosti a tým sa zabezpečí zvýšenie konkurencieschopnosti
cestovného ruchu.

4. Podpora malého podnikania

Viac ako 90% podnikov podnikajúcich v cestovnom ruchu, t.j. v ubytovacích, stravovacích, doplnkových službách a v nadväzujúcich odvetviach tvoria mikro podniky s počtom zamestnancov do 10 osôb. Typickou formou podnikania v týchto službách je tzv. rodinný podnik. Doposiaľ platná legislatíva zbytočne zaťažuje túto formu podnikania a znemožňuje jej rozvoj. Žiaduce je preto zníženie počtu legislatívnych opatrení a ich úprava smerujúca k podpore tohto druhu podnikania. Rozvoj malého podnikania je kľúčový pre zabezpečenie zvýšenia konkurencieschopnosti cestovného ruchu.

5. Zníženie sadzby DPH na služby cestovného ruchu

Zníženie sadzby DPH na vybrané služby cestovného ruchu je nevyhnutným ekonomickým nástrojom pre zabezpečenie konkurencieschopnosti. Zníženie sadzby DPH na ubytovacie a stravovacie služby je prínosom pre ekonomiku už v období prvých rokov zavedenia zníženej sadzby. Príklady z európskych krajín, ktoré prikročili k tomuto kroku jednoznačne potvrdzujú nárast investícií v ubytovacích a stravovacích službách, zvyšovanie tržieb a tvorbu nových pracovných miest. Slovensko ako jedna z troch európskych krajín (okrem Dánska a Veľkej Británie) nemá aplikovanú zníženú sadzbu DPH na ubytovacie a stravovacie služby. Vysoká sadzba DPH znižuje výnosy podnikov cestovného ruchu, netvoria sa dostatočné zdroje na rast zamestnanosti a na spravodlivé odmeňovanie zamestnancov, čo spôsobuje ďalší pokles konkurencieschopnosti služieb slovenského cestovného ruchu v kontexte Európy.

6. Zaviesť modernú pracovnú legislatívu a podporu zamestnávania

Slovensko je z hľadiska potenciálu cestovného ruchu sezónna krajina s dvomi výraznými sezónami - letnou a zimnou. V praxi to znamená zvýšenú potrebu zamestnancov v hlavnej sezóne, čo znamená okrem iného flexibilné pracovné úväzky. Ubytovacie a stravovacie služby sú jedným z najväčších prvozamestnávateľov a vytvárajú predpoklady pre zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou. Preto je nevyhnutné zaviesť flexibilné pracovné úväzky umožňujúce jednoduchšie sezónne zamestnávanie a vytvoriť aktívnu sociálnu politiku zamestnávania na čiastočné úväzky s podporou z radov mladých ľudí a ľudí s nízkou kvalifikáciou. Neflexibilný zákonník práce je ďalším z dôvodov nízkej konkurencieschopnosti cestovného ruchu na Slovensku.

7. Znížiť odvodové zaťaženie 

Ľudskú prácu v službách cestovného ruchu nie je možné nahradiť modernizáciou ani zavádzaním elektronizácie systémov. Ľudská práca zostane kľúčovým faktorom pre poskytovanie kvalitných služieb. Vysoké odvodové zaťaženie a zavedenie odvodového zaťaženia pre dohodárov je hlavnou brzdou tvorby nových pracovných miest a jednou z príčin nízkych nominálnych miezd v porovnaní s inými priemyselnými odvetviami. Zníženie odvodového zaťaženia vytvorí nové pracovné miesta a zvýši mzdy v odvetví, čím sa dosiahne vyššia konkurencieschopnosť cestovného ruchu.

8. Zrušiť daňové licencie

Absencia akejkoľvek podpory podnikania v cestovnom ruchu v uplynulých rokoch na jednej strane a neustále zvyšovanie nákladov prameniace predovšetkým z legislatívnych opatrení vlád na druhej strane viedlo k znižovaniu efektívnosti a poklesu zisku podnikov v cestovnom ruchu. Ak nebudú zavedené žiadne aktívne opatrenia na podporu podnikania v cestovnom ruchu, sú daňové licencie ďalším faktorom, ktorý negatívne ovplyvní konkurencieschopnosť domácich podnikov v cestovnom ruchu. 

9. Posilniť inštitucionalizáciu riadenia cestovného ruchu 

Cestovnému ruchu Slovenska neprospieva roztrúsené riadenie všetkými rezortmi. Skúsenosti z viacerých štátov Európy hovoria o potrebe mať pre cestovný ruch v štátnej správe centrálny úrad a v samospráve na všetkých stupňoch riadenia špecializované útvary pre podnikanie v cestovnom ruchu obsadené odborníkmi z praxe. Takúto inštitucionalizáciu zabezpečovali v minulosti Vládny výbor pre cestovný ruch, Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu, krajské riadenie a špecializované organizácie cestovného ruchu. Je preto potrebné čerpať z historických skúsenosti a zabezpečiť potrebnú inštitucionalizáciu per cestovný ruch.

 

Zväz hotelov a reštaurácií SR je dobrovoľnou, nepolitickou, záujmovou a odbornou organizáciou, ktorej cieľom je obhajovať spoločné záujmy členských subjektov voči orgánom štátnej správy a iným organizáciám, zvyšovať ich profesionálnu prestíž, ovplyvňovať verejnú mienku a názory riadiacich orgánov cestovného ruchu v štátnej správe a samospráve na slovenské hotelierstvo, gastronómiu a cestovný ruch.

Partneri

Spojte sa s nami na Facebooku